Orogenéza
From Wikipedia, the free encyclopedia
Orogenéza (z novogr. vznik vrchov) správnejšie tektogenéza[1] je pomerne rýchly geologický proces, pri ktorom vznikajú pásmové pohoria (nazývané aj orogénne pásma). Zahŕňa v sebe jednak tektonické procesy, vnútroplatňové skrátenie, zhrubnutie kôry ako aj výzdvih pohorí[2]. Orogenéza vždy súvisí s platňovou tektonikou.
Niekedy je zamieňaná s termínom vrásnenie, čo však je len jedným z procesov, ktoré orogenézu sprevádzajú. Termín orogenéza by mal byť spätý hlavne so štádiom vzniku pozitívneho georeliéfu teda záverečným štádiom vzniku pohorí, zatiaľ čo tektogenéza by mala zahŕňať širší rámec dejov, ktoré jej predchádzali. V súčasnosti však prevláda použitie termínu orogenéza pre celý proces vzniku pohorí.
Orogénne pásma sú zvyčajne dlhé, pásma výrazne deformovaných hornín, ktoré sú bežne zvrásnené a rozkúskované zlomami. Tieto zlomy rozdeľujú horniny na sústavu malých platní (nezamieňať s tektonickými platňami), naukladaných jedna vedľa druhej v rámci pásma. Výška vytvorených štítov korešponduje s hĺbkou „ponorenia“ ich základne. čím je dané pohorie vyššie, tým viac zaklesáva aj masa hornín, nachádzajúca sa pod nimi (napr. Himaláje sú ponorené až do hĺbky 130 km).
Proces tvorby orogénneho pásma trvá aj milióny rokov. Nastáva buď pri zrážke dvoch kontinentálnych platní, pričom horniny sú kolízne deformované a často podrobené metamorfóze alebo sa vyskytuje na styku kontinentálnej a oceánskej platne, kedy však nedochádza ku kolízii (Andy).
Významné orogénne epochy majú aj samostatné pomenovanie (napr. kaledónske, kimeríjske, varíjske, alpínske, atď.)
Termín orogenéza zaviedol Cleveland Abbe ml. v roku 1889[3]. Pojem orogén bol zavedený skôr.