Permafrost
From Wikipedia, the free encyclopedia
Permafrost[1][2][3] (z angl. permafrost < permanent - permanentný + frost - mráz; iné názvy: dlhodobo zamrznutá pôda[1], stále zamrznutá pôda[2], trvalo zamrznutá pôda[4][3], trvalo zmrznutá pôda[5], večne zamrznutá pôda[1][4], večne zmrznutá pôda[6], večne zamrznutá zem[4], pergelisol[1][2][3], tjaele[2], tjäle[7]; staršie: večná mrzlota[8], mrzlota[1]) je geologický termín označujúci dlhodobo zamrznuté povrchové oblasti (s priemernými ročnými teplotami pod, alebo okolo 0° C), kde doba zamrznutia je dva a viac rokov. Permafrost je oblasť s trvalo zamrznutou pôdnou vodou, bez, alebo s minimálnym rastlinným porastom. Hrubá vrstva povrchového zaľadnenia nie je nevyhnutnou zložkou permafrostu, v hrubších vrstvách vyskytuje skôr v nepórovitých, skalných oblastiach, ale tiež býva prítomný aj v pôdnych oblastiach.
Rozšírenie permafrostu je závislé od zmien klímy. V súčasnosti je trvalo zamrznutých a/alebo pokrytých ľadovcami asi 20 % povrchu Zeme (trvalo zamrznuté sú 4/5 povrchu Aljašky a 2/3 povrchu Sibíri). Hrúbka premrznutia je variabilná, v oblastiach s drsnými klimatickými podmienkami je značne veľká (Barrow (Aljaška) - 400 m, Prudhoe Bay (Aljaška) - 600 m, Kanadské arktické ostrovy - 726 m a najhrubšia je v panve riek Lena a Jana na Sibíri - 1493 m).
Trvalo zamrznuté oblasti Sibíri a Aljašky sú však pozostatkom ľadových dôb, keď boli priemerné letné teploty o 11° C nižšie ako v súčasnosti. V tom období bol povrch Európy trvalo zamrznutý až k Szegedu, v Ázii k Pekingu a v Severnej Amerike až do južnej Iowy a severného Missouri. V južnej hemisfére sú o trvalom zamrznutí menšie dôkazy v provincii Otago, Nový Zéland a v Patagónii, Argentína.
Závislosť hrúbky premznutia povrchu od času | |
---|---|
Čas (roky) | Hrúbka (metre) |
1 | 4,44 |
350 | 79,9 |
3 500 | 219,4 |
35 000 | 461,4 |
100 000 | 567,8 |
225 000 | 626,5 |
775 000 | 687,7 |
Vrchná vrstva sa v letných mesiacoch roztápa (1 až 4 metre), čo umožňuje rast vegetácie. Nazýva sa aktívna vrstva. Aktívna vrstva je problémom pri zakladaní stavieb v polárnych oblastiach - pri jej letnom topení sa stávajú základy nestabilné, konštrukcie budov sú preto zakladané hlbšie, kde letné rozmŕzanie nedosahuje.