Süleyman I.
From Wikipedia, the free encyclopedia
Süleyman I.[1][2] alebo Sülejman I.[3][4] (osm. tur. سلطان سليمان اول, Sultan Süleyman-ı Evvel, mod. tur. Birinci Süleyman, Kanunî Sultan Süleyman alebo Muhteşem Süleyman[5]; *6. november 1494/11. november 1494[2], Trabzon, Osmanská ríša – † 5./6. september 1566, Szigetvár, Uhorsko) bol desiaty a najdlhšie panujúci sultán Osmanskej ríše, pričom jeho vláda trvala v rokoch 1520 až 1566.
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Süleyman I. سلطان سليمان اول | |
10. sultán Osmanskej ríše | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Osmanská dynastia |
Panovanie | 30. september 1520 – 6. september 1566 |
Korunovácia | 30. september 1520 |
Predchodca | Selim I. |
Nástupca | Selim II. |
Biografické údaje | |
Narodenie | 6./11. november 1494 Trabzon, Osmanská ríša |
Úmrtie | 5./6. september 1566 Szigetvár, Uhorsko |
Rodina | |
Manželka | |
Potomstvo |
Şehzade Mahmud Şehzade Mustafa Şehzade Murad Şehzade Mehmed Mihrimáh Sultán Şehzade Abdullah Sultán Selim II. Şehzade Bayezid Şehzade Cihangir Raziye Sultan |
Otec | Selim I. |
Matka | Ayşe Hafsa Sultán (Valide sultan) |
Odkazy | |
Süleyman I. (multimediálne súbory na commons) | |
Na Západe bol známy ako Veľkolepý, alebo Nádherný[2] v Osmanskej ríši ako Zákonodarca[2][3] (Kanuni, osm. turečtinou: قانونى سلطان سليمان, Ḳānūnī Sulṭān Süleymān[6][7] alebo Muhteşem Süleyman[5]) Nie je jasné, kedy sa termín Zákonodarca prvýkrát použil ako epiteton pre Süleymana. Úplne chýba z osmanských zdrojov šestnásteho a sedemnásteho storočia a môže pochádzať zo začiatku osemnásteho storočia.[8] Vystupoval aj pod básnickým menom Muhibbi (محبی, "Milovník").[9]
Po smrti Selima I. v septembri 1520 Süleyman prevzal moc v sultanáte a svoju vládu začal kampaňami proti kresťanským veľmociam v strednej Európe a Stredomorí. V roku 1521 dobyl uhorský Belehrad a Rodos, ktorý bol už dlho pod vládou Rytierov sv. Jána. 29. augusta 1526 v bitke pri Moháči zlomil vojenskú silu uhorského kráľa Ľudovíta II. a otvoril tým cestu Turkov do Uhorska a habsburgských území.[2]
Süleyman sa stal popredným panovníkom Európy a Osmanská ríša za jeho vlády dosiahla vrchol ekonomiky, vojenskej a politickej sily. Osobne viedol osmanskú armádu pri dobývaní kresťanských pevností Belehradu a Rodosu, ako aj väčšiny Uhorska. V roku 1528 spolu so Zápoľským obsadil Budín a v roku 1529 neúspešne obliehal Viedeň. V roku 1541 sa uhorská otázka vyriešila rozdelením Uhorska medzi Habsburgovcov, Osmanov a ich vazala Jána Zápoľského. Pripojil veľkú časť Blízkeho východu počas konfliktu so Safíjovcami s veľkými oblasťami severnej Afriky až na západ po Alžírsko. Pod jeho vládou ovládla osmanská flotila moria od Stredozemného mora až po Červené more a cez Perzský záliv.[10]
Na čele rozširujúcej sa ríše Süleyman osobne zaviedol zásadné legislatívne zmeny týkajúce sa spoločnosti, vzdelávania, daní a trestného práva. Jeho reformy uskutočňované v spojení s hlavným súdnym úradníkom ríše Ebussuudom Efendim harmonizovali vzťah medzi dvoma formami osmanského práva: svetským právom (kanun) a náboženským (šaría),[11] a na ďalších 300 rokov tvorili kostru osmanského práva.[2] Ovládal umenie poézie a zlatníctva. Bol veľkým patrónom kultúry a za jeho vlády krajina zažívala zlatý vek v umeleckom, literárnom a architektonickom vývoji.[12]
Jeho ženou bola kresťanka rusínskeho pôvodu z jeho harému Hürrem Sultán, ktorá sa obrátila na islam. Pre jej údajné červené vlasy bola známa aj pod menom Roksolana. Po Süleymanovej smrti v roku 1566 nastúpil na osmanský trón Roksolanin syn Selim II. Süleymanov ďalší syn Mehmed zomrel na kiahne a dvoch synov - Mustafu a Bayezida nechal popraviť sám sultán.[13] Následníci Süleymana I. boli všeobecne slabší panovníci za ktorých rozhodovali veľkovezíri.[3]