Ivory Coast
From Wikipedia, the free encyclopedia
Ivory Coast, kumanyikwaso kuti Côte d'Ivoire,[lower-alpha 1] mwakuchichema mwaboma, Charu cha Ivory Cost, ni charu icho chili kumwera kwa Africa. Msumba wake ukuru ni Yamoussoukro, uwo uli pakatikati pa caru ici, ndipo msumba wake ukuru comene ni msumba wa Abidjan. Charu ichi chili na mphaka na Guinea, Liberia, Mali, Burkina Faso, Ghana, na nyanja ya Atlantic. Chiyowoyero cha boma ni Chifurenchi, ndipo ŵanthu ŵanandi ŵakuyowoya viyowoyero vinyake nga ni Bété, Baoulé, Dioula, Dan, Anyin, na Cebaara Senufo. Ku Ivory Coast kuli viyowoyero vyakujumpha 78. Charu ichi chili na ŵanthu ŵakupambanapambana, kusazgapo awo ŵakulondezga Chikhristu, Chisilamu, na visopa vinyake nga ni Animism.[7]
Charu cha Ivory Cost République de Côte d'Ivoire (French)
|
||||||
---|---|---|---|---|---|---|
|
||||||
Chiluso: 'Union – Discipline – Travail' (French) 'Unity – Discipline – Work' |
||||||
Nyimbo: L'Abidjanaise (English: "Song of Abidjan") |
||||||
Msumba Waboma | Yamoussoukro (political) Abidjan (economic) | |||||
Msumba usani | Abidjan | |||||
Chiyowoyelo chaboma | French | |||||
Vernacular languages |
|
|||||
Mitundu ya Ŵanthu (2018) |
|
|||||
Mwenecharu |
|
|||||
Mtundu wa Boma | Unitary presidential republic | |||||
- | President | Alassane Ouattara | ||||
- | Vice President | Tiémoko Meyliet Koné | ||||
- | Prime Minister | Patrick Achi | ||||
- | Upper house | Senate | ||||
- | Lower house | National Assembly | ||||
History | ||||||
- | Republic established | 4 December 1958 | ||||
- | Independence from France | 7 August 1960 | ||||
Ukulu wa Malo | ||||||
- | Malo | 322,463 km2 (68th) 124,502 sq mi |
||||
- | Maji (%) | 1.4[1] | ||||
Chiŵelengelo cha ŵanthu | ||||||
- | 2021 census | 29,389,150[2] | ||||
- | Density | 91.1/km2 (139th) 236/sq mi |
||||
GDP (PPP) | 2023 estimate | |||||
- | Total | $181.5 billion[3] (78th) | ||||
- | Per capita | $6,397[3] (138th) | ||||
GDP (nominal) | 2023 estimate | |||||
- | Total | $68.8 billion[3] (84th) | ||||
- | Per capita | $2,418[3] (141th) | ||||
Gini (2015) | 41.5[4] medium |
|||||
HDI (2021) | 0.550[5] medium ·159th |
|||||
Ndalama | West African CFA franc (XOF ) |
|||||
Mtundu Wanyengo | GMT (UTC±00:00) | |||||
Kalembelo kasiku | dd/mm/yyyy | |||||
Woko la galimoto | right | |||||
ISO 3166 code | CI | |||||
Intaneti yacharu | .ci | |||||
a. | Including approximately 130,000 Lebanese and 14,000 French people. | |||||
Pambere charu cha Ivory Coast chindambe kulamulirika, pakaŵa vyaru vinandi nga ni Gyaaman, Kong Empire, na Baoulé. Mu 1843, chigaŵa ichi chikaŵa pasi pa boma la France, ndipo mu 1893 chikaŵa pasi pa boma la France. Charu ichi chikamba kujiyimira paŵekha mu 1960, ndipo Félix Houphouët-Boigny ndiyo wakawusanga m'paka mu 1993. Nangauli charu cha Ivory Coast chikaŵa chakukhora, kweni chikaŵa paubwezi wakukhora na vyaru vya kumanjiliro gha dazi kwa Africa. Nkhondo iyi yikachitika mu 1999, ndipo pamanyuma pake pakaŵa nkhondo ziŵiri. Likapokera dango liphya mu 2016.[8]
Cote d'Ivoire ni charu icho chili na mazaza ghakurughakuru. Mu vyaka vya m'ma 1960 na 1970, charu ichi chikaŵa na nkhongono pa vyachuma mu vyaru vya kumanjiliro gha dazi kwa Africa. Kufuma waka apo mtende na mtende vikambira mu 2011, charu cha Ivory Coast chikukura chomene. Kufuma mu 2012 kufika mu 2021, chuma chikakura pa avareji ya 7.4% pa chaka mu malipoti, ndipo ichi ndicho chikaŵa chiŵelengero chachiŵiri chakukwera chomene mu Africa kweniso chachinayi pa charu chose.[9]Mu 2020, charu cha Ivory Coast ndicho chikaguliskanga chomene mbuto za koko pa charu chose. Mu vyaka vya m'ma 2000, vyakumera vikuluta ku vyakumera vinyake.[1]